Stránka 1 z 8  > >>

26.06.2024
Talking with the Taxman about Poetry
17.05.2024
Nourished
08.02.2024
Prototypekla! (prequel)
fotografie
07.12.2023
Some People May Find This Offensive or Disturbing
fotografie
22.09.2023
Kudy chodí makak?
fotografie
27.07.2023
Distant Relatives (LCB Corp)
fotografie
23.05.2023
Where the Sea Swallowed a Woman
fotografie
15.03.2023
Monday Morning
fotografie
21.02.2023
Na hladině mlhy
fotografie
03.12.2022
In This Moment of History
fotografie
31.08.2022
I Remember The Time
fotografie
28.07.2022
Corpus
fotografie
26.03.2022
Horizont věží
fotografie
 
29.08.2020

Eva Krhutová


Ztracené město
fotografie

 


Vernisáž: 29. 8. 2020, 21:00
Výstava 29. 8. – 20. 9. 2020
Kurátorka: Katarína Skálová
 

Evu Krhutovú som údajne stretávala už v Olomouci v kaviarni, keď som tam robila v MUO, ale neviem si na to spomenúť. Moju dnešnú Evu si pamätám najskôr ako výraznú tvár na koncertoch experimentálnej hudby v rôznych priestoroch v Prahe, hlavne v Punctum-Krásovka. Myslím, že sme sa vtedy zdravili, ale nevedela som o nej nič. Väčšinou som ju videla v nerozlučnej dvojici, ktorá sa v hlukových priestoroch, ktoré nebolo možné prekričať, rozprávala znakovou rečou. Raz mi povedal niekto z Rádia Punctum, že sú to (okrem iného) DJi a chcel by ich pozvať urobiť reláciu, ale nemá na nich kontakt a nevie, ako sa volajú. To som vzala ako výzvu, a na najbližšej akcii som ju aj s parťákom oslovila, že či sú teda naozaj DJi, že na nich chceme kontakt a aby niečo spravili pre rádio. Mám pocit, že presne od toho trochu trápneho rozhovoru sa datuje Evino a Jiřího včlenenie do tímu Puncta a do môjho okruhu blízkych známych. Ako 1a1 začali organizovať sériu divných a odporných Bčkových filmov Pino Killotů, alebo spomínané relácie pre rádio. Eva zároveň vyšívala merch klubu, alebo pripravovala vydanie kazety na punctumom labeli. Popri tom z nej večer pri drinku vždy liezlo, čo všetko ďalšie robí, cez klipy pre kapely, šaty ušité za jednu noc až po vlastnú umeleckú tvorbu - a o tej musel rozprávať skôr Jiří, lebo Eva na to bola vždy príliš skromná.
Ale späť na začiatok k Olomouci. Jedným z dôvodov, prečo sa v roku 2012 rozhodla Eva Krhutová z Olomouce odísť, je vraj to, že je to len barokový skanzen. A jedinou architektúrou, ktorá tam za niečo stála, bola pôvodná budova Prioru, ktorú "rozšmelcovali na suť do cest". Výstavka Ztracené město vo Vitríne Deniske je Eviným návratom do Olomouce. V nej spomína na svoju obľúbenú pamiatku, ktorá hlavne miestnymi za pamiatku uznaná nikdy nebola. Niesla si vždy bremeno spojené s dobou svojho vzniku a okolností, za ktorých vznikla. Že bolo kvôli nej zničené archeologické nálezisko a bola necitlivo zasadená oproti milovanému gotickému Chrámu svatého Mořice. Z Evinej spomienky sa však stáva fetišizovaný objekt, ktorý sa vzďaľuje svojej pôvodnej betónovej predlohe.

---------
Výstava je součástí projektu Punctum x HROB

---------
Našimi partnery jsou:
HROB, Punctum, PAF, Vladimír Vaca, jlbjlt, Artmap, Kožené věcičky

 

<— pozvánka  —> fotografie