Stránka 1 z 7  > >>

25.09.2020
Dobrý den, 2020
fotografie
29.08.2020
Ztracené město
fotografie
18.06.2020
Abstraktní fotografie 0.2
fotografie
20.01.2020
Krehkosť bytia
fotografie
05.12.2019
I Don't Think I Can Be Anyone Now
fotografie
11.11.2019

think more all over you
fotografie

20.09.2019
to contain (WITHIN)
fotografie
08.08.2019
Corticoid Tactics
fotografie
25.06.2019
Stahlhaken
fotografie
18.04.2019
Pretext
fotografie
14.03.2019
Radical Love
fotografie
05.02.2019
Geoethics: #10 A New Underground
fotografie
06.12.2018
Alonso, chci se s tebou mazlit. To je celý.
fotografie
24.10.2018
Dětská pojistka
fotografie
 
29.08.2020

Eva Krhutová


Ztracené město
fotografie

 


Vernisáž: 29. 8. 2020, 21:00
Výstava 29. 8. – 20. 9. 2020
Kurátorka: Katarína Skálová
 

Evu Krhutovú som údajne stretávala už v Olomouci v kaviarni, keď som tam robila v MUO, ale neviem si na to spomenúť. Moju dnešnú Evu si pamätám najskôr ako výraznú tvár na koncertoch experimentálnej hudby v rôznych priestoroch v Prahe, hlavne v Punctum-Krásovka. Myslím, že sme sa vtedy zdravili, ale nevedela som o nej nič. Väčšinou som ju videla v nerozlučnej dvojici, ktorá sa v hlukových priestoroch, ktoré nebolo možné prekričať, rozprávala znakovou rečou. Raz mi povedal niekto z Rádia Punctum, že sú to (okrem iného) DJi a chcel by ich pozvať urobiť reláciu, ale nemá na nich kontakt a nevie, ako sa volajú. To som vzala ako výzvu, a na najbližšej akcii som ju aj s parťákom oslovila, že či sú teda naozaj DJi, že na nich chceme kontakt a aby niečo spravili pre rádio. Mám pocit, že presne od toho trochu trápneho rozhovoru sa datuje Evino a Jiřího včlenenie do tímu Puncta a do môjho okruhu blízkych známych. Ako 1a1 začali organizovať sériu divných a odporných Bčkových filmov Pino Killotů, alebo spomínané relácie pre rádio. Eva zároveň vyšívala merch klubu, alebo pripravovala vydanie kazety na punctumom labeli. Popri tom z nej večer pri drinku vždy liezlo, čo všetko ďalšie robí, cez klipy pre kapely, šaty ušité za jednu noc až po vlastnú umeleckú tvorbu - a o tej musel rozprávať skôr Jiří, lebo Eva na to bola vždy príliš skromná.
Ale späť na začiatok k Olomouci. Jedným z dôvodov, prečo sa v roku 2012 rozhodla Eva Krhutová z Olomouce odísť, je vraj to, že je to len barokový skanzen. A jedinou architektúrou, ktorá tam za niečo stála, bola pôvodná budova Prioru, ktorú "rozšmelcovali na suť do cest". Výstavka Ztracené město vo Vitríne Deniske je Eviným návratom do Olomouce. V nej spomína na svoju obľúbenú pamiatku, ktorá hlavne miestnymi za pamiatku uznaná nikdy nebola. Niesla si vždy bremeno spojené s dobou svojho vzniku a okolností, za ktorých vznikla. Že bolo kvôli nej zničené archeologické nálezisko a bola necitlivo zasadená oproti milovanému gotickému Chrámu svatého Mořice. Z Evinej spomienky sa však stáva fetišizovaný objekt, ktorý sa vzďaľuje svojej pôvodnej betónovej predlohe.

---------
Výstava je součástí projektu Punctum x HROB

---------
Našimi partnery jsou:
HROB, Punctum, PAF, Vladimír Vaca, jlbjlt, Artmap, Kožené věcičky

 

<— fotografie  —> pozvánka