<< <  Stránka 7 z 7

22.08.2012
Věc: DM
fotografie
04.07.2012
Zdechlá kvetina
fotografie
16.05.2012
Ve středu je ctnost
fotografie
24.04.2012
Rugårdsvej 66, 5000 Odense
fotografie
27.03.2012
Montážní plán na štorc / Ultimum Refugium
fotografie
26.01.2012
Rozdělovací
fotografie
08.12.2011
Nejdřív velké světlo, pak ohromná rána
fotografie
07.12.2011
přehlídka videoartu
fotografie
23.11.2011
Art's Not Dead
fotografie
07.11.2011
Rychlost radost
fotografie
 


Eva Krhutová: Ztracené město
Vernisáž: 29. 8. 2020, 21:00
Výstava 29. 8. – 20. 9. 2020
Kurátorka: Katarína Skálová
 

Evu Krhutovú som údajne stretávala už v Olomouci v kaviarni, keď som tam robila v MUO, ale neviem si na to spomenúť. Moju dnešnú Evu si pamätám najskôr ako výraznú tvár na koncertoch experimentálnej hudby v rôznych priestoroch v Prahe, hlavne v Punctum-Krásovka. Myslím, že sme sa vtedy zdravili, ale nevedela som o nej nič. Väčšinou som ju videla v nerozlučnej dvojici, ktorá sa v hlukových priestoroch, ktoré nebolo možné prekričať, rozprávala znakovou rečou. Raz mi povedal niekto z Rádia Punctum, že sú to (okrem iného) DJi a chcel by ich pozvať urobiť reláciu, ale nemá na nich kontakt a nevie, ako sa volajú. To som vzala ako výzvu, a na najbližšej akcii som ju aj s parťákom oslovila, že či sú teda naozaj DJi, že na nich chceme kontakt a aby niečo spravili pre rádio. Mám pocit, že presne od toho trochu trápneho rozhovoru sa datuje Evino a Jiřího včlenenie do tímu Puncta a do môjho okruhu blízkych známych. Ako 1a1 začali organizovať sériu divných a odporných Bčkových filmov Pino Killotů, alebo spomínané relácie pre rádio. Eva zároveň vyšívala merch klubu, alebo pripravovala vydanie kazety na punctumom labeli. Popri tom z nej večer pri drinku vždy liezlo, čo všetko ďalšie robí, cez klipy pre kapely, šaty ušité za jednu noc až po vlastnú umeleckú tvorbu - a o tej musel rozprávať skôr Jiří, lebo Eva na to bola vždy príliš skromná.
Ale späť na začiatok k Olomouci. Jedným z dôvodov, prečo sa v roku 2012 rozhodla Eva Krhutová z Olomouce odísť, je vraj to, že je to len barokový skanzen. A jedinou architektúrou, ktorá tam za niečo stála, bola pôvodná budova Prioru, ktorú "rozšmelcovali na suť do cest". Výstavka Ztracené město vo Vitríne Deniske je Eviným návratom do Olomouce. V nej spomína na svoju obľúbenú pamiatku, ktorá hlavne miestnymi za pamiatku uznaná nikdy nebola. Niesla si vždy bremeno spojené s dobou svojho vzniku a okolností, za ktorých vznikla. Že bolo kvôli nej zničené archeologické nálezisko a bola necitlivo zasadená oproti milovanému gotickému Chrámu svatého Mořice. Z Evinej spomienky sa však stáva fetišizovaný objekt, ktorý sa vzďaľuje svojej pôvodnej betónovej predlohe.

---------
Výstava je součástí projektu Punctum x HROB

---------
Našimi partnery jsou:
HROB, Punctum, PAF, Vladimír Vaca, jlbjlt, Artmap, Kožené věcičky